Šiel som poza hotel. Táto strana sveta v tieni bola ako začiatok Ódy na radosť. Temná a dlhá. No akonáhle som sklopil zrak k zemi, už menovaná skladba Ludwiga Vana preskočila na krajšiu časť. Radosť – jasná iskra bohov, elyzejskej dcéry hlas. Tráva bola aj napriek neskorej hodine rannej husto posiata rosou. Dych mi však vyrazila námraza. Tvorila na chodníku nádherné […]
Pokračovanie článku